STRUČNE Z HISTÓRIE RAPOVIEC

Arhceologické nálezy - z doby bronzovej (ENEOLIT), ide o kyjatickú kultúru. V Rapovciach išlo o nížinné sídlisko. Našiel sa tu aj bohatý stredoveký materiál z XIII. storočia. Ide hlavne o keramiku zo sivého i úplne bieleho materiálu. Biela keramika je zdobená v niektorých prípadoch plytkými líniami vodorovne prebiehajúcimi pod sebou. Sú to hlavne hrncovité tvary s výrazne profilovaným okrajom. Materiál je tenkostenný, dobre vypálený. Vedľa keramiky sa našla aj mazanica a úlomky tehál, na ktorých badať stopy po požiari. Prieskum sídliska - poloha pod dedinou - Pieskovňa 1 km západne od obce na miernej vyvýšenine nad inudáciou Ipľa konali J. Lichardus a Z. Liptáková 1961 a v r. 1983 V. Furmánek Archeologický ústav SAV Nitra. Nálezy: zlomky sivej keramiky s vlnovkou a črepy bielej keramiky.

+Lit. Lichardus, J. - Liptáková, Z. : Archeologický prieskum trasy ropovodu Družby na úseku Rimavská Sobota - Šaľa v r. 1961. In. Archeologické rozhledy ročník XIV, 1982, zošit 6 SAV Praha 1962, s. 785 - 786.

Mocsáry (Monografia Novohradu I., 1826, s. 195) uvádza prvú písomnú zmienku o obci z roku 1299 ako R o p. Z listiny vplýva, že na príkaz kráľa Andreja III. (vládol v r. 1290 - 1301) Ostrihomská kapitula urobila obchôdzku chotára obce Rop čiže Rapoviec. Po smrti Štefana (hradného podda-ného syna Šimuna) kráľ Karol Róbert v roku 1312 daroval zem Rapoviec „terra Rop in Comitatu Neugard" pre synov Terenyei Jakou a to Petrovi a Jurajovi. (Listina, kde sa uvádza okrem názvu Rop aj Kop v archíve Leleszi konvent Sg Stat. J 112 v Štátnom archíve v Bratislave, Lit. Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. Studio opera Georgii Fejér VIII /1. Budae (1829 - 1844), s 486.

V roku 1327 syn Tobiáša Šimon, jeho syn Deseu vymenil zem Rapoviec z rodu Kačičovcov (de gen. Kathyz / Šimonovi synovi Mikulášovi a jeho synom Illéšovi a Miklóšovi) v listine sa uvádza aj possesio R o p h ! (čiže dedina, usadlosť Rapovce), podobne aj roku 1341.

+Lit. Anjoukori okmánytár. Codex diplom. Hungaricus Andegavensis. Red. Nagy I., Nagy, Gy. II. zv., s 344. Budapest 1878 - 1920 (Mon. Hung. Hist. Dipl.)

Obec Rapovce patrila viacerým rodom tak, v r. 1312 rodu Kačičovcov Miklóšovi a Illéšovi Salgaiovcom (získali výmenou za Gemerskú Teplicu). V roku 1397 sa spomína v Rapovciach farnosť (parochia). V roku 1548 zemepánom bol František Bebek, v r. 1549 Farkas Derncsényi, spísali tu 16,5 port, želiarov 6, usadlosť 1, remeselník 1, iné: 1. Dewecher zemepáni Ján Daróczy a Alexander Ságy 2 porty, 2 želiari, 2 pustatiny.

+Lit. Maksay, F. : Magyarország birtokviszonyai a 16. század közepén. I. Budapest 1990, s. 516).

V roku 1553 Rap (Rapovce) dedina patrila do okresu Františka Pilínyiho a v súpise vykazuje 17,5 domácností.

+Lit. Borovsky, S. a kol.: Nógrádvármegye (monografia) Budapest 1911, s.452.

V rokoch 1554 - 1593 obec okupovali Turci. Zachoval sa nám turecký súpis o obci Rapovce z roku 1554, keď patrila do Sečianskeho sandžáku. Zapísané sú tieto rodové mená: Gonda, Sebos, Bodnár, Gecsény (Gecséni), Petik, Cecse (Ge-če), Bene, Otros (Otroš), Gergó, Kulcsó (Kulčo), Pártos, Tód, Simon, Gerács (Geráč), Andó, Varga. Mlyn → bol Farkasa Derencsiho (Derenčiho). Krstné mená Lukáš, Pavel (5), Benedek, Miklós (2), Simon (3), Tomáš (1), Andrej (1), Demjén (1), Miklós (2), Simon (3), Tomáš, Ando, Demjén, Demján,

Ján (5 krát), František, Peter (5), Gergel, Štefan (3), Jakub, Imrich, Anbrus (3), Martin (2), Fábián, Alberd, Andrej, Gál, Máte, Morján, Farkas. Najfrekventovanejšie krstné mená boli Ján, Peter a Pavel. Dievčenské mená neboli zapísané. Z obce daň platilo 20 port - daň hane po 50 akče = 1000 akče (a.). príjem z daní hasil 3365 a.. Daň z hlavy - kapu 20 = 1000 a., desiatok zo pšenice 150 kile - 1500 a., daň z ošípaných 100 a., dvojitý desiatok 30 kile - 150 a., desiatok z kapusty 15 a., Mlyn Farkasa Dercsémyiho s 2 kolesami 100 a. + obilie ročne 15 a., desiatok zo sena 20 a. ročne = 200 akče. V obci bolo 18 ženatých mužov a 17 slobodných. Obec mala vyše 300 obyvateľov.

V blízkosti obce Rapovce bola ďalšia samostatná obec D e w e c h e r (dnešná pustatina Demečer) doložená už v roku 1512. V rokoch 1554 - 1594 tiež okupovaná Turkami. Zachovaný je turecký súpis z roku 1554, ktorý vykazuje ako Demecser rodové mená Simon, Peter, Ján, Andrej, Anbrus. Obec platila daň - hane od 2 domácností (port) po 50 akče (a.) - spolu 100 a., príjem z daní (hasil) 300 a., daň kapu 2 po 50 a., za nevestu 15 a., desiatok z kapusty 15 a., peňažná pokuta 22 akče (turecký peniaz). V obci boli 4 ženatí muži, 5 slobodní, teda tu žilo vyše 50 obyvateľov.

+Lit. Vass, E. : A szécséni sandzsák 1554. évi adóöszeiírása. In. A Nógrád megyei múzeumok évkönyve 1992 - 1993. Salgótarján 1993, s. 56.

11. mája 1595 Turci obec Rapovce vypálili, ostal iba starý mlyn a dva domy. Píše o tom zemepán Rapoviec Valentín Batta roku 1598 takto: „Turci obec prepadli, vyrabovali a podpálili, v nedeľu zobrali 8 starých mužov, 18 žien a 21 detí... " ďalej uvádza v testamente z 25. júla 1607, že všetky rodinné dokumenty boli zničené pri prepade Turkov, on sa zachránil a uchýlil sa do Fiľakova. Jeho manželka sa volala Anna, rodená Felegyháziová, mali dve deti, syn Pavol ml. a dcéra Borbála.

+Lit. Mocsáry, A. : Nemes Nógrád vármegyének Históriai, Geographiai és Statistikai Esmertetése. I. Buda 1826, s. 195 - 196 (súpis z roku 1625 uvádza aj obec Rapp)

Po vybudovaní novej poddanskej obce Rapovce v 17. -18. a začiatkom 19. storočia patrila rodu Bathovcov. V roku 1617 zemepánom bol Pavel Battha (de Vatta) vicišpán Novohradskej stolice v r. 1629 -1630., ktorý na krajinskom sneme 21. marca 1650 predložil Instructio. Jeho syn Bálint (Valentín) sa zúčastnil šľachtického povstania v r. 1663 a stal sa slúžnym vo viacerých stoliciach (v r. 1672 - 77). Jeho syn Pavel III. bol slúžnym Novohradskej stolice v r. 1684 a r. 1687 predložil Danielovi Bulyovszkému nové Instructio.

V roku 1684 hradné panstvo Salgó (Šalgov) uvádza, že v Rapovciach má 16 poddaných domácností, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárstvom. V roku 1688 ešte niektorí obyvatelia z Rapoviec boli poskrývaní v okolitých lesoch. Obec koncom 17. storočia mala vodný mlyn, právo vyberania mýta (asi na drevenom moste cez riečku Ipeľ). Záznam ku 8. 1. 1701.

V roku 1709 obec Rapovce musela vystaviť 4 hajdúchov, obec mala len okolo 140 obyvateľov, ktorí boli zdecimovaní aj epidémiou pestis v r. 1711. Zaujímavý je súpis z roku 1715, ktorý v Rapovciach vykazuje 5 slovenských domácností (4 poddanské a 1 želiarsku), poddanskú ornú pôdu 17,5, Ø 3,5 kat. jutár, lúky 7 kat. jut. Pri zložitých výrobných vzťahoch bolo ťažko diferencovať jednotlivé sociálne skupiny (poddaný, želiar, taxalista, slobodník...). Vláda nariadila súpis v roku 1720 zopakovať. Do súpisu sa mala zahrnúť všetka pôda, ktorá sa v posledných troch rokoch obrábala. Zo súpisu mohli komisári vynechať remeselníkov a prenájomníkov panských regálov (krčmárov, mlynárov). Z oboch súpisov vypadla šľachta, jej čeľaď a chudoba nevlastniaca ani pôdu ani dom. Súpis z roku 1720 zaregistroval 4 slovenské poddanské domácnosti (ani jedna maďarská!). Poddanská orná pôda činila 45 kat. jut. Ø 11,3, lúky 6 kat. jut. Treba uviesť, že v roku 1720 z obce Rapovce (vtedy patrila do okresu Fiľakovo) sa vysťahovalo najviac rodín zo všetkých obcí - celkom 24 ako kolonisti južných oblastí.

Prevzaté z tic.sk